Ak neviete ako na TO, skúste použiť zopár rád v štýle DIY (do it yourself). Ak TO máte už za sebou, inšpirujte sa do budúcnosti.

Blíži sa skúškové obdobie a vy váhate, kedy sa máte začať učiť na prvú skúšku. Prvé pravidlo znie: stanovte si pevný termín kedy začnete a ani za svet ho neporušte. Interval medzi týmto termínom a dňom skúšky sa pohybuje v rozmedzí 1-14 dní, v závislosti od celkovej otupenosti nervovej sústavy, od sebadôvery a stupňa odporu, ktorý k danému predmetu pociťujete. Takisto treba zvažovať dôležitosť skúšky v horizonte nasledujúcich dvoch rokov.

DAY ONE

Nastavte si budík na primeranú hodinu tak, aby ste vstali včas, ale oddýchnutí. Prvotný neúspech (zobudili ste sa dve hodiny po zaklapnutí budíka) vás nesmie odradiť. V záujme svojho fyzického a psychického zdravia si nechcete prepínať sily, a tak po výdatných raňajkách pozvoľna nahliadnete do študijných materiálov. Prepadne vás desivý pocit, že o veciach, ktoré sú predmetom skúšky, ste v živote nepočuli. Preto si treba urobiť najskôr prehľad a jasný časový plán. Roztrieďte jednotlivé kapitoly a podtémy rovnomerne na každý deň, pričom začnite dnešným popoludním a nechajte si na záver značnú časovú rezervu na súhrnné opakovanie.

Je čas obeda. Najedzte sa (t.j. strávte 2 hodiny vyjedaním chladničky a sledovaním všetkých stupidít, ktoré práve v telke pôjdu). Už je asi 16:00 a mali by ste si švihnúť, aby ste dodržali plán. Po prečítaní dvoch strán je vám jasné, že text je absolútne neprehľadný a nedá sa z neho učiť. Zo sestrinej izby teda vydolujte sadu 5-farebných krikľavých zvýrazňovačov a dôkladne vyfarbite všetky knihy a poznámky. Takto vás zastihne večer, nič si z toho ale nerobte a učenie v časovom pláne presuňte na zajtra.


ZAJTRA

Vstávate plní entuziazmu. Napriek tomu, že ste sa opäť nezobudili načas, je vám OK. Skúška je ďaleko a na učenie ste si vytvorili v predchádzajúci deň dokonalé podmienky. Raňajkujete v posteli a ste rozhodnutí prežiť celý deň v pyžame (jednak je to pohodlné, jednak vás to prinúti nevychádzať z domu a sedieť nad knihami). Zatrieďte si študijné materiály podľa časového plánu a pozorne si prezrite kôpku určenú na tento deň. Po krátkom váhaní pár kapitol pridajte (ide to ako po masle!). Zadovážte si hrnček kávy alebo čaju a tabuľku čokolády. Zároveň s nimi konzumujte aj nové vedomosti. Približne každých 10 minút nezabudnite od učenia odbiehať: po vodu, na záchod, otvoriť poštárovi, sledovať či pes nezdrhol z dvora, ale najmä telefonovať všetkým, ktorí sa chystajú na tú istú skúšku ako vy (prípadne na nej už boli).

Obed prebieha v podobnom duchu ako predchádzajúci deň. Po ňom sa opäť v 10-minútových intervaloch venujte učeniu. Večer pozerajte telku a čítajte knihy, ktoré ste po rokoch vyhrabali z knižnice a máte na ne neprekonateľnú chuť.

O desiatej si poviete, že učenia už bolo dosť a obrovskú trhlinu v časovom pláne vyplníte ZAJTRA.

DEŇ PRED

Začína sa podobne ako ZAJTRA. Pripomienka v mobile vám oznámi, že je to posledný deň pred skúškou a načisto vás vyvedie z rovnováhy. Telefonáty od spolužiakov vám tiež na nálade nepridávajú. Od rána sa nalievate kávou a hltáte tabletkové gingko polievkovou lyžicou. Búši vám srdce a väčšinu dňa strávite na záchode, kde sa snažíte dobehnúť učenie, ktoré ste všetky predchádzajúce dni odkladali na ZAJTRA. Časový plán sa zúrivo snažíte spláchnuť, ale na vašu zlosť odoláva. Poslednú kapitolu čítate v polospánku o 2:00 a z posledných síl nastavujete budík na 5:00 (kvôli súhrnnému opakovaniu).

DEŇ D

Vstaňte o 5:00, vypite smrtiacu dávku kávy. Napriek tomu pri každom pokuse o súhrnné opakovanie zaspávate. Päť minút pred odchodom z domu na seba navlečte vyžehlené „kvádro“ a opakujte si v autobuse. Tam si spomeniete aj na to, že index ste nechali doma.

VEĽA ŠŤASTIA, PRIATELIA!


Čítajte viac: http://stankova.blog.sme.sk/c/33160/AKO-PREZIT-SKUSKY.html#ixzz19Fj6HokK

Študentka druhého ročníka žurnalistiky Tamara ide v letnom semestri 2011 na študijný pobyt
do Nemecka. Prihlásiť sa a absolvovať konkurz však musela už pred rokom. "Docentka, ktorá ma učila nemčinu, študentov povzbudzovala, aby sa zúčastnili na Erazme. Upozorňovala nás, aby sme sledovali nástenku, na ktorej mali byť zverejnené informácie a podmienky. Univerzita Komenského tieto informácie zverejnila tesne po Vianociach. Na prípravu motivačného listu a iných vecí som mala asi týždeň,“ spomína Tamara.

Známky a jazyk
Na to, aby sa Tamara dostala do zahraničia, musela napísať motivačný list, životopis, vypísala tlačivo, v ktorom uviedla, ktoré predmety bude v Nemecku študovať. Absolvovala ústny pohovor, na ktorom ohodnotili jej jazykové znalosti. Vybrali ju a teraz, pred termínom odchodu, vypĺňala ešte ďalšie tri tlačivá, medzi nimi aj žiadosť o ubytovanie na internáte.

Kritériá na výber študentov, ktorí pôjdu na Erazmus, sú na viacerých školách veľmi podobné. "Konkurzy na jednotlivých katedrách u nás prebiehajú raz ročne zhruba v polovici roka. Po konkurze sa na základe doterajšieho študijného priemeru, jazykových schopností a predloženého študijného plánu, vedeckých ocenení a podobne, určí poradie uchádzačov a prípadní náhradníci,“ hovorí Peter Baďura z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

Podobne je to aj na Slovenskej technickej univerzite. "Každá fakulta má svoje vlastné kritériá na výber študentov, štandardne sú to študijné výsledky, znalosť cudzieho jazyka a motivácia,“ uvádza Tatiana Žemberyová z STU.
Čo treba vedieť o Erazme

Základné informácie:
- minimálna dĺžka pobytu je 3 mesiace alebo 1 celý semester
- maximálna dĺžka pobytu je 12 mesiacov
- existujú dva druhy grantov - na odbornú stáž a na štúdium
- priemerný mesačný grant sa pohybuje od 250 do 430 eur
- výber študentov musí prebiehať transparentne
- výber
prebieha obvykle vo februári, informácie o podmienkach treba sledovať už okolo Vianoc

Kritériá:
- jazykové znalosti - preskúšanie na ústnom pohovore
- študijný priemer (čím je nižší, tým viac bodov v hodnotení uchádzač dostane)
- motivácia, ktorú študent uvedie
- výber predmetov, ktoré chce študent v zahraničí absolvovať
- vedecké úspechy, ocenenia študenta (napríklad ŠVOČ)

Čo so školou
Počas semestra, ktorý strávite v zahraničí, nebudete navštevovať školu doma. Aspoň tak by to malo fungovať. "Existuje systém ekvivalentných predmetov - ak má študent v danom semestri povinný predmet, vyhľadá si na zahraničnej univerzite ekvivalentný predmet a požiada svojho pedagóga, aby mu to predbežne schválil. Ak úspešne absolvuje tento predmet v zahraničí, doma mu zapíšu hodnotenie, ako keby ho absolvoval. Získa však iba toľko kreditov, koľko by získal za predmet doma,“ vysvetľuje Peter Baďura.

Tamara s tým však zrejme bude mať problém. Na škole jej zatiaľ nevedeli povedať, čo jej uznajú. Hovorí, že to môže dopadnúť aj tak, že bude robiť skúšky aj na Slovensku, aj v Nemecku podobne, ako sa to už stalo jej známej.

Čo treba vedieť vopred
Na oddelenie zahraničných vzťahov svojej fakulty nesmiete prísť bez vedomostí o Erazme a opýtať sa, čo urobiť pre to, aby ste sa tam dostali. "Väčšina úradníčok na zahraničných referátoch vyslovene neznáša tieto otázky,“ upozorňuje Baďura. Určite by ste si mali minimálne prečítať všetko, čo má vaša fakulta o zahraničných pobytoch napísané na stránke. Tam by malo byť uvedené, aké zmluvy má vaša katedra s inými školami v zahraničí, a teda aké máte možnosti. Ak práve vaša katedra nijakú zmluvu nemá, to nič, vyskúšajte to cez iné katedry - napríklad katedru jazykov
.

Zároveň treba vedieť, že grant, ktorý dostanete, je určený len na pokrytie časti nákladov. Nespoliehajte sa na to, že vám pokryje všetko. Tamara dostane vďaka programu Erazmus 335 eur mesačne. Z toho si musí zaplatiť ubytovanie, ktoré stojí 200 eur na mesiac, stravu
a dopravu. "Je to žalostne málo, vôbec to nepokryje všetky náklady,“ hovorí.

Nie je iba Erazmus
Do zahraničia sa dá dostať aj cez iné programy
. Využívaný je aj CEEPUS, má však obmedzenejšie možnosti. "Ekonomická univerzita v Bratislave má 172 zmluvných Erazmus partnerov v 26 krajinách Európy, do ktorých vysiela ročne približne 200 študentov. Do programu CEEPUS je zapojených len 12 krajín. Naša univerzita môže vysielať ročne len asi 10 až 14 študentov,“ vysvetľuje Pavel Lašček z Ekonomickej univerzity.

Štipendium na štúdium v zahraničí sa dá získať aj pomocou Národného štipendijného programu, je však len pre magisterských študentov a doktorandov. Bakalárskych ročníkov (v ktorých je viac ako polovica všetkých vysokoškolákov) sa to netýka.